Výsledky testovania finančnej gramotnosti na slovenských školách dopadli katastrofálne

Konečne sú známe výsledky testov finančnej gramotnosti medzinárodnej štúdie PISA 2012, do ktorých sa zapojilo 18 krajín, z toho 15 krajín OECD (Austrália, Belgicko, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Izrael, Taliansko, Nový Zéland, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, USA) a 5 partnerských krajín (Kolumbia, Chorvátsko, Lotyšsko, Rusko a Čína).

Prieskum nedopadol pre Slovensko ružovo: ocitli sme sa na chvoste rebríčka

Nelichotivý výsledok slovenských žiakov – tretie miesto od konca signalizuje, že je obrovský priestor na zlepšovanie. Horšie skóre finančnej gramotnosti má už len Taliansko a Kolumbia. Podľa štúdie najlepšie rozumejú financiám Číňania. Prieskum sa realizoval celosvetovo na vzorke takmer 29 000 mladých 15-ročných teenegerov, z toho 1059 žiakov všetkých typov škôl bolo testovaných na Slovensku.

Neznalosť žargóna finančníkov pripravuje o peniaze. Každoročne…

Znalosti z oblasti financií sú pre život mimoriadne dôležité, veď na základe nich sa potom robia finančné plány a rozhodnutia. Nerozumieť, ako fungujú úroky pri pôžičkách a hypotékach v mnohých prípadoch znamená uzatvorenie nevýhodnej zmluvy, pričom záväzky z nej vyplývajúce je potrebné plniť niekoľko rokov, často aj desaťročí. Neznalosť žargóna finančníkov a nečítanie pasáží zmlúv písaných drobným písmom ľudí pripravuje o stovky eur ročne.

Teóriu máme „nabiflenú“, horšie je to s aplikáciou v praxi

Nejeden mladý človek vie pohotovo vybľabotať definíciu úroku a ich delenie, no keď príde reč na splácanie hypoték, už si s výpočtom úrokov nevie rady. Inými slovami: problémom je využitie získaných vedomostí v praxi. Medzinárodný prieskum sa preto zameral na posúdenie schopností mladých ľudí preukázať a aplikovať získané vedomosti v praxi, nemenej dôležitým aspektom bolo medzinárodné porovnanie získaných výsledkov. Otázky z testov boli zamerané na nasledovné okruhy:

• vedomosti z oblasti finančných transakcií (skúmala sa schopnosť používať platobnú kartu alebo internet banking),

• plánovanie a správa financií (schopnosť plánovať finančný rozpočet a manažovať výdavky počas istého časového úseku)

• znalosti finančného prostredia (testovala sa úroveň vedomostí v oblasti spotrebiteľských práv, pochopenie vplyvu spoločenských zmien na financie – napr. inflácia),

• vzťah rizika a výnosu (pochopenie finančných rizík napr. pri úveroch, poistení, investovaní).

Na niekoľko otázok, týkajúcich sa poskytovania finančného vzdelávania odpovedali aj riaditelia škôl. Z ich odpovedí vyplynulo, že finančné vzdelávanie je na slovenských školách pomerne dostupné (dostupnejšie ako priemer v krajinách OECD). Výsledky prieskumu na tuzemských školách však boli aj napriek nadštandardnej dostupnosti tohto typu vzdelávania hlboko pod priemerom OECD. Výkon slovenských žiakov bol len 470 bodov, zatiaľčo priemer v krajinách ktoré sa zapojili do prieskumu bol až 500 bodov. Najviac zaostávame v základných znalostiach finančnej gramotnosti – až 22,8 % našich žiakov nie je vôbec schopných riešiť a v praxi aplikovať otázky a problémy súvisiace s financiami.

Na výkon žiakov mal na Slovensku nadpriemerný vplyv sociálno ekonomické zázemie žiakov (v porovnaní s priemerom zisteným v prieskume). Čím lepšie sociálno-ekonomické zázemie mal študent, tým lepšie výsledky dosiahol v teste. Práve osoby pochádzajúce z ekonomicky slabších rodín však môžu na nízku úroveň finančnej gramotnosti v budúcnosti najviac doplatiť – často majú problémy s finančným plánovaním a nedostatok finančných prostriedkov riešia hneď nevýhodnými pôžičkami, ktoré niekoľko násobne preplatia. Namiesto sporenia a vytvárania finančnej rezervy ktorá by sa dala použiť v horších časoch tak siahnu hneď po prvej ponuke, ktorú videli v TV a ktorá ponúka najnižšiu mesačnú splátku. Úverovému predátorovi sa tak zaviažu na niekoľko rokov drahého splácania požičanej sumy…