Deflácia - treba sa jej obávať?

Pojem deflácia aktuálne zapĺňa správy a titulky ekonomických, spravodajských či finančných webov viac ako inokedy. Dôvod je veľmi prostý: na Slovensku bola vo februári po prvý krát v novodobej histórii zaznamenaná mierna deflácia, na úrovni iba 0,1%. Keďže sa jedná o veľmi malý pokles v porovnaní s minulým rokom, navyše úplne krátkodobý, na strašidelné scenáre v súvislosti s defláciou tak ako to prezentujú niektoré médiá, nie je absolútne žiaden dôvod.

Ešte predtým, než si povieme, prečo mierna a krátkodobá deflácia nemá žiadne zdrvujúce následky na ekonomiku, je dobré definovať si pojem deflácia.

Deflácia je stav, kedy dochádza k medziročnému poklesu cenovej hladiny v ekonomike, ktorá sa obvykle meria indexom spotrebiteľských cien. Inými slovami povedané, pri deflácii ceny najčastejšie používaných tovarov a služieb klesajú. Jedná sa teda o opak inflácie, ktorú charakterizuje práve zdražovanie.

Pod februárovú defláciu sa podpísali lacnejšie ceny energií a pohonných látok, vďaka ktorým zlacnela doprava a bývanie. Ceny potravín síce mierne rástli (menej ako jedno percento), no pomalšie ako po uplynulé roky, počas ktorých rástli medziročne aj o tri až štyri percentá.

Spočítané a spriemerované, na Slovensku bol vo februári zaznamenaný medziročný pokles cien o jednu desatinu percentuálneho bodu. Za tú istú výplatu si môžeme dovoliť nakúpiť o niečo viac (nakoľko ceny sú priemerne nižšie). Pre bežného človeka by to mal byť dôvod na radosť – veď predsa môže nakupovať lacnejšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Prečo teda toľko varovaní zo strany ekonómov a analytikov o návrate ekonomík krajín EÚ do recesie a o začiatku ďalšej krízy? Keď nad Európou visí strašiak deflačnej špirály, je zle a keď je vysoká inflácia, tiež sa narieka…Čo teda tým ekonómom vlastne vyhovuje? Stabilné, nezmenené ceny? Veru ani tie nie sú dosť dobré…Európska centrálna banka, pokiaľ hovorí o ochrane cenovej stability v eurozóne, má na mysli infláciu blížiacu sa k dvom percentám. Keď index spotrebiteľských cien nameria číslo výrazne pod vytúženou cieľovou hodnotou, na tvárach ekonómov badať nervozitu.

Deflačná špirála

Vrásky im na čele spôsobuje viacero faktorov, no spomenieme aspoň tie najdôležitejšie. Deflácie sa obávajú z dôvodu, že v čase klesajúcich cien majú ľudia prirodzené chúťky škrečkovať peniaze. Očakávanie, že veď za pár mesiacov si kúpite drahší tovar lacnejšie je dostatočne silnou motiváciou, prečo odložiť míňanie peňazí na neskôr. Ak by ľudia odkladali nákupy niekoľko mesiacov a robili by tak masovo, nastal by vážny problém. Neochota míňať má za následok oslabený dopyt. Výrobcovia v dôsledku nízkeho dopytu vyrábajú menej a predajcovia predávajú za nižšie ceny. Ďalšie negatívne javy na seba nenechajú dlho čakať. Zamestnávatelia inkasujú čoraz nižšie zisky, pod vplyvom ktorých krachujú, hromadne prepúšťajú alebo pristupujú k znižovaniu miezd. V každom prípade to na životaschopnosti ekonomike veru nepridá….

Úvaha o odkladaní spotreby je síce veľmi reálna, no iba pri prudkom znižovaní cien, ktoré trvá aspoň niekoľko kvartálov.

Pri aktuálnej slovenskej deflácii na úrovni jednej desatiny percenta je vyššie uvedená úvaha na úrovni sci-fi. Po prvé, ľudia sú stále presvedčení o tom, že ceny rastú a že si môžu za svoju mesačnú výplatu dovoliť stále menej. Pokiaľ sú o tom presvedčení, dlhodobé odkladanie nákupov skutočne nehrozí.

Nákupy sa nedajú odkladať večne

Po druhé. Aj keby ľudia vedeli, že takto o rok si budú môcť kúpiť nejaký tovar – napríklad kuchynskú linku o jedno-dve percentá lacnejšie, kúpu nebudú odkladať donekonečna. Veď taká gazdinka chce v novej kuchyni variť čo najskôr a nebude čakať rok dokým zlacnie o 1%. Inak by sa už kalkulovalo, ak by bola deflácia na úrovni 20-30 %, to by sme si dva krát rozmysleli, či nákupy neodložíme na neskôr. To sa však netýka aktuálnej situácie na Slovensku a ani v EÚ.

Nočná mora bankárov

Odkladanie nákupov, skromnejší dopyt a neochota zamestnávateľov prijímať nových ľudí je tak pri aktuálne veľmi nízkych hodnotách deflácie nereálna. Oveľa viac sa ekonómovia obávajú negatívneho efektu deflácie na dlžníkov. V čase deflácie sa síce dlh nominálne nezvyšuje, no reálne sa spláca ťažšie. Presne naopak ako počas inflácie – kedy peniaze strácajú na hodnote a dlh je na pleciach hneď ľahší…Z deflácie profitujú veritelia a sporitelia, dlžníci trpia a splácajú ťažšie.

Keďže teraz nie sú dlžníkmi iba jednotlivci ktorí splácajú povedzme hypotéku, ale aj firmy a krajiny, niet sa čomu čudovať, že centrálnym bankárom kradne deflácia pokojný spánok. Veď predsa ekonomika eurozóny funguje iba na základe nového dlhu, preto je pre ECB kľúčové aby sa nezničila vysokými splátkami úverov. A tak ako lepšie riešenie ponúka strednodobú infláciu na úrovni okolo dvoch percent. Nuž ale mnohí uznávaní ekonómovia sa zhodujú na tom, že aj dlhodobá politika lacných peňazí, ktorej sme svedkami, sa môže v budúcnosti vypomstiť v podobe ďalšej hospodárskej krízy.