Dlh Slovákov rastie, najviac sú zadĺžení Bratislavčania

Z celoeurópskeho prieskumu zadĺženia domácnosti vychádzajú Slováci ako pomerne šetrný národ (slovenské domácnosti sú v pomere k HDP najmenej zadĺžené spomedzi všetkých krajín eurozóny).

Napriek týmto celkom lichotivým výsledkom nie je žiaden dôvod na pýchu – naše dlhy z roka na rok rastú prudkým tempom. Koncom minulého roka Slováci dlhovali bankám až 16,4 miliardy eur, čo je desaťnásobne viac ako pred 10 rokmi. Najväčší podiel na tomto dlhu majú obyvatelia bratislavského kraja, ktorí dĺžia dokopy viac ako 7 miliárd eur.

Priemerne tak obyvateľ bratislavského kraja ku koncu minulého roka dĺžil bankám až 20 780 €. Bratislava a jej okolie si môže na svoje konto pripísať aj ďalší rekord. Oproti ostatným regiónom nárast zadlžovania v tejto oblasti nebol až taký prudký – v porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi bratislavský kraj zaznamenal „iba“ 5 násobný nárast objemu úverov, čo bolo najmenej z celého Slovenska. Najväčším skokanom je nitriansky kraj v ktorom si obyvatelia ku koncu roka 2011 požičali až 87 násobne viac ako začiatkom milénia v roku 2001.

Rekordný boom má za sebou aj trenčiansky kraj, až so 42 násobným nárastom objemu úverov. Trenčín a okolie pritom patrí medzi oblasti, kde je dlh v prepočte na jedného ekonomicky aktívneho obyvateľa jedným z najnižších – iba 3815 €. Menej dĺžili bankám iba obyvatelia prešovského kraja, v priemere 2939 €.

Ak by sme objem poskytnutých úverov v roku 2011 rozpočítali na jedného ekonomicky aktívneho Slováka, dostali by sme sumu 6130 €, čo je celoslovenský priemer.

Čo je za obrovskými rozdielmi medzi regiónmi?

Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú dané viacerými faktormi. Medzi najdôležitejšie patrí vysoký rozdiel medzi cenami nehnuteľností v bratislavskom kraji a v ostatných regiónoch Slovenska. V Bratislave boli ceny nehnuteľností za posledných 10 rokov v priemere o 100-160 % vyššie ako v ostatných krajoch, čo malo za následok vyšší objem schválených úverov. Napriek tomu, že v Bratislave sú platy oveľa vyššie, nasporiť si na bývanie by bolo pre obyvateľov hlavného mesta otázka niekoľkých desiatok rokov a tak otázku financovania bývania riešia zadlžovaním sa. V ostatných regiónoch Slovenska sa ceny nehnuteľností držia viac pri zemi a ničím nezvyčajným nie je ani viacgeneračné bývanie. Tu však za nárastom úverov stojí skôr rastúca miera nezamestnanosti a nižšie platy. Mnohým ľuďom tak nezostáva nič iné, iba si na predmety dlhodobej spotreby požičať.

Zdroj: Prepočet Poštovej banky na základe údajov NBS