Keď na pohovore príde reč na plat

Otázka platu je jednou z najdôležitejších, ktoré sa z pohľadu kandidáta počas interview preberajú. Napriek tomu, že Vás veľmi zaujíma, ako je dané pracovné miesto ohodnotené, mali by ste svoje chúťky držať na uzde a zaujať k tejto otázke skôr zdržanlivý a vyčkávací postoj.

Prejavte úprimný záujem o druhú stranu

Predstavte si pohovor ako prvé rande – pokiaľ nechcete, aby bolo zároveň aj posledné, mali by ste menej myslieť na seba a viac sa zaujímať o druhú stranu. Ani na prvom rande by ste nepochodili s tým, ak by ste po zoznamovacích frázach vybľabotali: „Čo mi vieš ponúknuť?“. Naopak, ak rande odpálite so sériou otázok z ktorých srší záujem o druhú stranu, šanca, že sa bude konať „druhé kolo“ sa prudko zvýši. Podobný postoj skúste zaujať aj na pohovore – o firme si vopred naštudujte čo sa dá z verejne dostupných zdrojov, zaujímajte sa o jej krátkodobé a dlhodobé ciele, zisťujte detaily ohľadom pracovného miesta, zodpovednosti, zaradení v organizačnej štruktúre…

Nielenže tým dáte najavo záujem o druhú stranu (konkrétneho zamestnávateľa a pracovné miesto), prieskumné zisťovanie detailov má aj ďalšiu podstatnú výhodu: Keď nastane ten správny čas a personalista položí zásadnú otázku: „Aké sú Vaše finančné očakávania?“, v tom momente budete mať dostatok informácií o tom, čo by mala práca na danej pozícii obnášať. Vašu pôvodnú predstavu platu (ktorú ste odhadli na základe informácií z popisu práce zverejnenom na pracovnom portáli) tak vždy môžete upraviť smerom nadol alebo nahor.

Pozor na reč tela. Isté signály môžu znížiť Vašu vyjednávaciu pozíciu

Pri odpovedi na „platovú otázku“ je okrem odhadnutia správnej sumy (ktorú bude vedieť zamestnávateľ zaplatiť a s ktorou budete aj Vy spokojný) je dôležitý aj spôsob, akým túto informáciu „odovzdáte“ personalistovi. Mimoriadne dôležitá je stručná, jasná a sebavedomá odpoveď. Zvlásť si dajte pozor na reč tela, aby ste nevedomky nerobili to, čo automaticky zníži váhu Vašej vyjednávacej pozície. Uhýbanie pohľadom, neistý postoj pri sedení, poklopávanie prstami…tým všetkým dávate najavo nedostatok sebavedomia, plachosť, poddajnosť a skutočnosť, že je Vám platová otázka nepríjemná. A nemá byť pritom prečo – zamestnanie je predsa vyrovnaný vzťah, kde zamestnávateľ dostáva prácu a zamestnanec peniaze.

Tri najčastejšie chyby pri vyjednávaní platu: pozícia mäkkýš, našuchorené perie a „ja neviem“

Pri vyjednávaní o plate sa na pohovoroch ľudia dopúšťajú viacerých chýb. Na jednej strane sú to prehnane nízke finančné očakávania a pocit, že rozprávať sa otvorene o platovej otázke je niečo nepatričné. Môže za to do značnej miery mylná predstava, že zamestnávatelia dajú prednosť výkonným pracovníkom ktorí si po finančnej stránke nebudú príliš vyskakovať a uspokoja sa s málom (čo síce môže byť v niektorých prípadoch pravda, no rozhodne sa nejedná o všeobecne záväzné pravidlo). Tento typ uchádzačov o zamestnanie (volajme ich mäkkýše) odpovedá na otázku o požadovanom finančnom ohodnotení spravidla: „Viem, že na tejto pozícii (alebo ako žena po materskej dovolenke, absolvent..) alebo v tejto ťažkej dobe, v tomto regióne s vysokou nezamestnanosťou…si vyskakovať príliš nemôžem a tak by mi stačilo aj xxx €“.

Pokiaľ budete odpovedať takto, dáte najavo svoje nízke sebavedomie a budete pôsobiť dojmom, že ste ochotný pracovať za „stravu a nocľah“. Množstvo firiem síce po „mäkkýšoch“ chňapne – veď možno získajú kvalitného človeka za zlomok skutočnej hodnoty. V konečnom dôsledku však ako zamestnanec nebudete spokojný s ohodnotením za svoju prácu a len čo sa naskytne príležitosť, prejdete do lepšie plateného zamestnania.

Personalisti sa pri pohovoroch často stretávajú aj s kandidátmi, ktorým je otázka platu vyslovene nepríjemná a nechcú na ňu odpovedať. Žiadna odpoveď je ešte horšia ako finančné podhodnotenie alebo nadhodnotenie. Kandidáta, ktorý na otázku o výške požadovaného platu odpovedá vyhýbavo alebo neodpovie vôbec spravidla už do ďalšieho kola nikto nepozve.

Tretia skupina kandidátov (pracovný názov našuchorené perie) sú prehnane sebavedomí uchádzači o zamestnanie, ktorých platové požiadavky sú slušne povedané odtrhnuté od reality – nezodpovedajú ani ich vzdelaniu, ani pracovným skúsenostiam, ani schopnostiam.

Aj keď sa im možno pár krát v živote podarí nejakého zamestnávateľa na svoje prehnané platové očakávania „zlomiť“, spravidla po pár mesiacoch si firma uvedomí, že finančné ohodnotenie zamestnanca je prestrelené, čo nezriedka končí výpoveďou.

Ako teda dosiahnuť „svoje“ pri vyjednávaní platu?

Skúste si osvojiť nasledovné praktické tipy ostrieľaných personalistov:

Pokúste sa čo najpresnejšie odhadnúť, ako je dané miesto platené

Samozrejme, trafiť sa s odhadom platu do čierneho je pre bežného uchádzača o zamestnanie pomerne ťažký oriešok. Veľa záleží od regiónu, od typu a veľkosti firmy, no isté informácie o platoch nájdete napríklad na portáloch, ktoré sa zaoberajú prieskumami platov – na Slovensku má najrozsiahlejšiu databázu portál Platy.sk. Aj vy sa môžete zapojiť do prieskumu a získať tak detailnú predstavu o tom, ako sa zarába na danej pozícii. Web Platy.sk prihliada aj na počet rokov praxe a región, v ktorom zamestnanec pracuje.

Premyslite si minimum pod ktoré nechcete ísť, no tento údaj držte v tajnosti

Je dôležité zrátať si mesačné náklady a zistiť tak, koľko musíte minimálne zarábať, aby ste mohli platiť účty. Túto čiastku si však nechajte pre seba. Ak by ste nakoniec aj pozíciu získali a zamestnávateľ by Vám ponúkol požadované minimum, istotne by to nebola pre Vás žiadna výhra.

Výhodnejšie je formulovať platové požiadavky ako mierne nadsadenú sumu (plat ktorý len veľmi mierne prekračuje optimálnu výšku platu). V praxi to znamená, že ak je na danej pozícii, v danom regióne a s porovnateľnou dĺžkou praxe ako máte Vy, priemer povedzme 1100 EUR, tak ako požadovaný plat uveďte 1200 EUR. Aj keby mala daná firma nastavený strop na 1100 EUR, pokiaľ by bola po všetkých stránkach spokojnosť, je pravdepodobné, že zo svojho limitu ustúpi a že nakoniec dostanete svojich vytúžených 1200 € mesačne. Cieľom tohto vyjednávania je trafiť maximum, ktoré je zamestnávateľ ochotný pre danú pozíciu akceptovať.

Svoje požiadavky formulujte jasne

Neuvádzajte plat v intervaloch od – do. Až tak výrazne lepší manévrovací priestor tým nezískate.

Osoba zodpovedná za výber si síce interval zapíše, no ak by sa nakoniec rozhodli pre Vás, čo myslíte, aká je pravdepodobnosť, že Vám budú platiť nakoniec hornú hranicu??? Oveľa pravdepodobnejšie je, že sa bude prejednávať spodná hranica intervalu, v tom lepšom prípade priemer, z čoho tiež nemusíte byť nadšený. Lepšie je hneď na začiatku povedať takú sumu, s ktorou budete spokojný (samozrejme reálne číslo, ktoré zodpovedá danému pracovnému miestu, regiónu, skúsenostiam, kvalifikácii) ako neskôr platové očakávania upravovať.