Koľko môže zarobiť študent, aby neplatil odvody?

S blížiacimi sa letnými prázdninami čoraz viac mladých ľudí uvažuje o tom, že by si počas leta privyrobili a uľavili tak rodičovskej peňaženke. Z prieskumu ČSOB vyplynulo, že nadpolovičná väčšina všetkých študentov (52 %) brigáduje výlučne počas letných prázdnin. Nájdu sa však aj takí, ktorým dvojmesačná brigáda nestačí a ktorí si k vreckovému privyrábajú počas celého roka. Najviac mladých, ktorí pracujú celoročne, aj popri škole je v bratislavskom kraji (až 45 %). Pokiaľ študent v Bratislave nepracuje, je skôr unikátom – takéto pracovné leňošenie si užíva len 5,2 % opýtaných, ktorí si privyrábajú maximálne jeden týždeň v roku.

Nielen peniaze, ale aj cenné skúsenosti

Niet pochýb o tom, že brigádovanie, či už cez prázdniny alebo celoročne je pre študentov vhodným spôsobom sebarealizácie a to nielen z dôvodu, že si čo – to zarobia. Pokiaľ si nájdu prácu zo svojho oboru, ktorí študujú, získavajú už počas štúdia cenné pracovné skúsenosti ktoré môžu šikovne využiť pri hľadaní prvého zamestnania na plný úväzok. Zamestnávatelia totižto nepozerajú len na dosiahnuté vzdelanie, zručnosti, vedomosti, jazykové znalosti či osobnosť záujemcu, ale spomedzi stoviek absolventov hlásiacich sa na jedno miesto uprednostnia tých s praxou.

Pokiaľ ste sa rozhodli aj vy užitočne stráviť nasledovné mesiace, teraz je ten správny čas na hľadanie brigády. Na pracovných portáloch – všeobecných ako aj špecializovaných na brigádnickú činnosť, denne pribúdajú nové ponuky. Pokiaľ si však chcete šance na nájdenie kvalifikovanej brigády zvýšiť, skúste priamo oslovovať vybrané firmy, ktoré by mohli mať o Vás záujem (na základe študijného odboru).

Možno osoba zodpovedná za výber so zamestnaním študenta vôbec nepočítala, no v skutočnosti je to tak, že pokiaľ ste „z oboru“ a prácu by ste zvládli, väčšina zamestnávateľov sa nechá na zamestnanie študenta nahovoriť a to z jedného prostého dôvodu: je to finančne výhodnejšie.

Miesto jedného človeka, ktorý by prácu vykonával na plný úväzok tak radšej zamestná dvoch – troch študentov z oboru, ktorí prácu zvládnu rovnako dobre a k tomu za menej peňazí. Stačí len ubrať z požiadavky mať jedného človeka k dispozícii počas celej pracovnej doby a prispôsobiť pracovný čas študijnému programu študentov. To sa dá celkom dobre zvládnuť, pokiaľ vykonávaná práca nezávisí od druhých ľudí. Bez problémov takýmto spôsobom môžu pracovať napríklad mladí programátori, prekladatelia či študenti architektúry…

Ako sa vyhnúť plateniu odvodov?

Zamestnávatelia so študentami najčastejšie uzatvárajú dohodu o brigádnickej činnosti. Brigáda – nebrigáda – odvody treba platiť aj z takejto formy príjmu. V prípade dohody o brigádnickej činnosti je to presne 7% do Sociálnej poisťovne na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), ktoré za brigádnika odvádza zamestnávateľ.

Existujú však určité výnimky kedy stredoškoláci a vysokoškoláci do určitej výšky zárobku žiadne odvody neplatia. Hranica, do ktorej nie je príjem študenta odvodovo zaťažený sa mení každý rok.

Tento rok je hranica mesačného zárobku pre stredoškoláka do 18 rokov nastavená vo výške 68 €. Pokiaľ zarobí mesačne túto sumu, respektíve menej, plateniu odvodov sa úplne vyhne.

Vyhnúť sa odvodom a viac zarobiť môžu vysokoškoláci do 26 rokov, pre ktorých platí hranica 159 €.

Výnimku z platenia odvodov si môže študent uplatniť iba u jedného zamestnávateľa, prostredníctvom tlačiva Oznámenie a čestné vyhlásenie k  dohode o brigádnickej práci študentov, ktoré je k dispozícii na webe Sociálnej poisťovne (www.socpoist.sk/ext_dok-oznamenie_227a_uplatnovanie_27122012/54651c)

Tlačivo nie je potrebné vypisovať každý mesiac ale iba jeden krát počas vykonávania práce u jedného zamestnávateľa. Ak pracujete súčasne u viacerých zamestnávateľov, v jednom mesiaci si môžete výnimku uplatniť iba u jedného zamestnávateľa.

Výnimka z platenia odvodov platí až do skončenia pracovnej dohody o brigádnickej práci študentov ale najdlhšie do konca roka v ktorom študent dovŕši 26 rokov alebo do konca mesiaca, v ktorom je ukončené denné štúdium.

Nepravidelný príjem

Na odvodoch sa dá ušetriť aj vtedy, pokiaľ je príjem nepravidelný. Príklad: Dvadsaťdvaročná Zuzana uzatvorí dohodu na dva mesiace počas letných prázdnin. V jednom mesiaci zarobí 250 € a v druhom len 50 €. V takomto prípade sa započítava priemerný mesačný zárobok (súčet príjmov vydelený počtom mesiacov). Zuzanin priemerný zárobok bude 300:2 = 150 € mesačne, odvody teda platiť nebude, nakoľko má nárok na uplatnenie výnimky vo výške 159 € mesačne.

Čo ak príjem presiahne hraničné sumy

V prípade, že príjem študenta presiahne hraničné sumy, teda

• do 18 rokov – 68 €
• od 18-26 rokov – 159 €

študent bude musieť zaplatiť dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal, no nie z celej sumy, ale z rozdielu medzi skutočným zárobkom a hraničnou sumou. Príklad: Peter zarobí za mesiac 200 €, vymeriavací základ sa mu vypočíta nasledovne 200 € – 159 € = 41 €. Odvody vo výške 7% bude platiť zo sumy 41 €, teda z platu mu zamestnávateľ strhne 2,87 €.