Orliemu zraku európskych euroúradníkov unikne máločo. Pod rúškom „ochrany“ alebo „výchovy“ spotrebiteľa s obľubou zakazujú, obmedzujú, vydávajú nariadenia…Európskej byrokracii napríklad vadia elektronické cigarety, len preto, že sú neregulované. Viac „regulácie“ sa euro úradníkom zažiadalo aj v oblasti výkonných vysávačov. Od septembra tohto roka z pultov predajní zmiznú vysávače s príkonom nad 1600 W. O tri roky na to už v obchodoch nenájdete vysávač s príkonom nad 900 W. Dôvod tejto zmeny? Zmena správania spotrebiteľov, ktorí doteraz príliš hýrili energiou tým, že si kupovali energeticky náročné vysávače. To, že pri nižších výkonoch vysávača je potrebné dlhšie vysávať a že množstvo spotrebovanej energie môže stúpnuť ich asi nezaujíma….Podobných nezmyselných zákazov a príkazov by ste našli stovky, to však nie je predmetom tohto článku…

Kartové asociácie pod drobnohľadom

Byrokratická mašinéria sa s obľubou zameriava na výnosný finančný a bankový sektor. Na mušku si vzali aj cezhraničné poplatky kartových firiem ako je MasterCard a VISA.

Predmetom dlhoročného sporu sú viacstranné medzibankové výmenné poplatky (Multilateral Interchange Fees – MIF) za cezhraničné platby a kartové transakcie. Tie sú dané ako percentuálny alebo paušálny poplatok (prípadne ich kombináciou) za platbu kartou, ktoré idú na konto prevádzkovateľov kariet a to pri každej uskutočnenej transakcii. Banka obchodníka ich zaplatí banke držiteľa karty, náklady na spracovanie transakcie sa delia. Poplatok však v konečnom dôsledku a vo väčšine prípadov zaplatí držiteľ karty, nakoľko maloobchodníci si MIF zvyknú pripočítať k cene tovaru. Pokiaľ obchodník zvolí tento prístup, drahší tovar potom majú aj jeho klienti platiaci v hotovosti.

Podľa inštitúcií EÚ sú tieto poplatky v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a preto sa musia zmeniť.

Koniec niekoľko miliardovému biznisu?

Podľa európskej asociácie maloobchodníkov EuroCommerce poplatky MIF predstavujú až 12 miliárd eur ročne. Cezhraničné transakcie sa ale podieľajú na celkovom objeme MIF iba 5 %.

Zdá sa, že boj spoločnosti MasterCard o zachovanie cezhraničných poplatkov je už prehraný

Posledná iskierka nádeje pre kartovú asociáciu MasterCard spľasla potom, čo sa právny poradca Európskeho súdneho dvora Paolo Mengozzi nechal počuť, že súdny dvor EÚ by mal odmietnuť žalobu Mastercard ohľadom poplatkov účtovaných za platobné transakcie. Aj keď jeho stanovisko nie je záväzné, história potvrdila, že súd sa vo väčšine prípadov zariadi podľa odporúčaní právneho poradcu.

Argumenty za a proti

Obhajcovia znižovania týchto skrytých poplatkov tvrdia, že zaťažujú spotrebiteľov a zvyšujú náklady pre firmy. Euro úradníci argumentujú tým, že odporujú hospodárskej súťaži a že ich zrušenie povedie k rozvoju elektronického obchodu rámci krajín EÚ. MasterCard, napriek tomu, že z týchto poplatkov priamo neprofituje, sa obáva, že ich zrušenie by mohlo viesť k tomu, že banky nebudú motivované vydávať ich platobné karty. Obavy má aj z toho, že v konečnom dôsledku to bude mať dopad na peňaženky konečných spotrebiteľov a že toto opatrenie môže podporiť čiernu ekonomiku. Šéf spoločnosti MasterCard Javier Perez je presvedčený o tom, že akékoľvek legislatívne stanovené stropy pre medzibankové poplatky budú mažť negatívny vplyv na budúcnosť elektronických platieb v Európe. Ako odstrašujúci príklad uviedol pre Reuters krajiny ako Španielsko, USA a Austráliu kde stropy pre MIF platia. V týchto krajinách sa náklady za kartové transakcie preniesli z obchodníkov na spotrebiteľov, teda držiteľov kariet.