Metla na nebankovky s úžerníckymi praktikami: Nová koncepcia ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu
8. Januára 2014 vláda schválila novú Koncepciu ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu, ktorá má výrazne obmedziť činnosť úverových predátorov, posilniť činnosť NBS ako kontrolného orgánu, napomôcť k zjednodušeniu procesu riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi úverov (zameranie na mimosúdne riešenie sporov) a v neposlednom rade zlepšenie finančnej gramotnosti.
Koncepcia ochrany spotrebiteľov pochádza z dieľne Ministerstva financií v spolupráci s NBS, ktorá bola vypracovaná na základe programového vyhlásenia vlády SR.
Bič na nebankovky s pochybnou povesťou
Podľa schválenej Koncepcie ochrany spotrebiteľov by mala NBS dohliadať na všetky licencované subjekty na finančnom trhu. Do tejto kategórie by mali okrem iného po novom spadať aj nebankové spoločnosti. Tie by mohli vykonávať podnikateľskú činnosť iba pod podmienkou, že získajú od centrálnej banky licenciu. Poskytovanie nebankových pôžičiek tak bude tiež spadať pod dohľad NBS, ktorá bude mať kompetenciu udeliť pokutu alebo odobrať licenciu v prípade zistenia nekalých praktík alebo úžerníckych úrokov. „Našim cieľom je, aby v tejto oblasti nemohli podnikať spoločnosti, ktoré porušujú zákon, správajú sa úžernícky a vážne poškodzujú spotrebiteľov,“ vyjadril sa margo nedávno schválených noviniek minister financií Peter Kažimír.
V súčasnosti sú nebankové subjekty pod dohľadom iba Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorej úlohou je preveriť, či sú služby poskytované v súlade s právnymi predpismi. Podľa ministerstva financií je však takéto riešenie nepostačujúce a nesystémové vzhľadom na veľký počet subjektov a diverzitu produktov na finančnom trhu. NBS ako jednotný kontrolný orgán by bol podľa MF ideálnym na dosiahnutie väčšej ochrany spotrebiteľov a na zabezpečenie inšpekčnej činnosti.
Pozitívom pre spotrebiteľov bude zriadenie jednotného kontaktného miesta, ktoré sa bude zaoberať všetkými podnetmi klientov proti poskytovateľom finančných služieb, vrátane nebankových subjektov a leasingoviek.
Koncepcia súborom opatrení celkom iste prispeje k lepšej ochrane spotrebiteľov využívajúcich finančné služby, preto ju treba hodnotiť kladne. Zdá sa, že sa po dlhom čase blýska na výraznejšiu zmenu. Potom, čo došlo k enormnému nárastu liberalizácie podnikania na finančnom trhu a po vstupe Slovenska do EÚ, sa na slovenskom trhu objavilo aj množstvo úverových spoločností ponúkajúcich okamžité pôžičky s ročnou percentuálnou mierou dosahujúcou aj vyše troch tisícok percent (prevažne z iných členských štátov EÚ).
Slovenskej legislatíve by sa teda hodil okrem vyššie uvedených opatrení aj ďalší „facelift“ – zavedenie stropu nie pre úrok, ale pre RPMN. Napríklad poslanci Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý navrhujú zaviesť maximálny strop ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 70 %. Pôžička poskytnutá nad vyššiu hodnotu RMPN ako spomínaných 70 % by bola považovaná za úžeru. Poslanci vychádzali z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý to určil ako hranicu pre úžeru.
