Minimálna mzda v roku 2014 bude vyššia
Minimálna mzda sa od Nového roku zvýši o 4,2 %. Pre zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní minimálnou mzdou to bude znamenať, že sa im zvýši plat zo súčasných 337,70 € na 352 €.
V hrubom si tak prilepšia iba o 14,3 €. Aj keď sa to zdá byť na prvý pohľad nízka suma, jedná sa o najväčšie zvýšenie za posledné štyri roky. Novú výšku minimálnej mzdy stanovilo nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorú pripravilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a ktorú schválil kabinet.
Meniť sa bude aj hodinová mzda – oproti súčasným 1,941 € na hodinu bude od nového roku minimálny hodinový zárobok 2,023 €.
„Vláda zobrala zodpovednosť na svoje plecia,“ povedal premiér Róbert Fico, ktorý si vydupkal zvýšenie o 14,3 €. Pôvodne bol totižto návrh ministerstva práce o dosť skromnejší – navrhovalo sa zvýšenie o 8,2 EUR, neskôr bol však návrh upravený.
Zamestnávatelia však ďalšie umelé zvyšovanie minimálnej mzdy odmietajú a tvrdia, že to bude mať negatívny dopad na tvorbu nových pracovných miest. Podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska, aj zamestnávatelia by chceli vyššie mzdy pre svojich zamestnancov, avšak nie umelo navyšované, ale na základe vyššej konkurencieschopnosti, tvorby nových pracovných miest a znižovania nezamestnanosti. To by podľa M. Juska vytváralo prirodzený tlak na rast miezd.
S rastom minimálnej mzdy klesá konkurenčná výhoda Slovenska.
S prílišným rastom min. mzdy sa poškodzujú tí, ktorých by mala najviacej chrániť. Ohrozené sú najmä pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou, teda tie s najnižšou mzdou, často v textilnom priemysle, reštauračnom biznise a v zdravotníctve. Podnikateľov v týchto oblastiach môže aj menší nárast min. mzdy viesť k prepúšťaniu alebo k zamestnávaniu na čierno.
Slovensko trhá rekordy, čo sa týka rastu min. mzdy – tá na Slovensku rastie spomedzi krajín OECD najrýchlejšie. Ako uviedol pre Hospodárske noviny analytik INESS Ján Dinga, v posledných rokoch rast min. mzdy nezodpovedá rastu vývoja ekonomiky. „Stúpla rýchlejšie ako mediánová mzda vo všetkých krajoch a predstavuje tak čoraz väčšiu záťaž pre trh práce“.
Boj proti jej zvyšovaniu nie je výplodom fantázie renomovaných analytikov, ktorí najmenej zarábajúcim nechcú na výplate dopriať o pár eur viac. Odporučilo nám to aj OECD, ktoré v roku 2007 navrhlo v rámci znižovania nezamestnanosti upraviť min. mzdu takým spôsobom, aby sa zohľadnili podmienky v jednotlivých regiónov. Jej zníženie by tak pomohlo miestnym firmám, ktorým sa dnes neoplatí vytvárať nové pracovné miesta ale pomohlo by to na prilákanie investícii z iných regiónov, prípadne zo zahraničia. Napriek tomu, že by sa nejednalo o radikálne opatrenie, predsa by len inštitút min.mzdy mohol fungovať zmysluplnejšie.
Podľa údajov INESS v súčasnosti sa minimálna mzda týka vyše 100 000 zamestnaných a viac ako 300 000 ľudí bez práce, nehovoriac o negatívnych dopadoch na firmy, ktoré musia „vďaka“ jej neustálemu zvyšovaniu prepúšťať, čo má za následok rozširovanie radov nezamestnaných.
Pre nezamestnaných je pritom z psychologického, ekonomického hľadiska a z pohľadu pracovných návykov oveľa lepšie pracovať za menej peňazí ako nepracovať vôbec a byť pasívnym poberateľom sociálnych dávok.
