Minimálna mzda vzrastie takmer o 8 % na 380 EUR. Čo to spraví s trhom práce?
A je to spečatené: vláda odklepla štedré zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 352 € na 380 € s účinnosťou od 1. Januára 2015. Jedná sa o nárast o 7,95 percenta, čo je druhé najväčšie navýšenie po roku 2009, kedy vzrástla o 9,5 %.
Po zaplatení daní a odvodov tak zamestnancovi poberajúcemu minimálnu mzdu zostane konečná suma 360 EUR. Tohtoročné zvýšenie MM si na konto pripíše jedno prvenstvo: po prvý krát v histórii sa dostane nad hranicu chudoby.
Aká je to správa pre tých, ktorí pracujú za minimálny plat a čo sa dá očakávať od tejto zmeny?
Jedno je isté: dopad na podnikateľské prostredie a pracovný trh nebude zanedbateľný. Trh práce je trh ako každý iný a riadi sa železným pravidlom dopytu a ponuky. Ak sa zvýši cena, klesne dopyt. Ak sa umelo zvýši cena práce, klesne dopyt po pracovnej sile. Znížený dopyt rovná sa zvýšenie nezamestnanosti. Preto sú oprávnené obavy, že zvýšenie minimálnej mzdy môže spôsobiť v chudobnejších regiónov z hrdých zamestnancov, ktorí si na živobytie zarábajú vlastnými rukami, potupených a z pracovného trhu umelo vytlačených poberateľov sociálnych dávok.
Dopady na podnikateľské prostredie
Ministerstvo práce uskutočnilo štúdiu očakávaných dopadov zvyšovania min. mzdy na podnikateľské prostredie. Odhaduje sa, že zvýšenie MM sa negatívne dotkne vyše 110 tisíc pracovných miest. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by mal celkový nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov predstavovať 33,8 miliónov eur ročne.
Podľa inštitútu INESS (Institute of Economic and Social Studies) je však tento výpočet na míle vzdialený od reálnych dopadov na pracovný trh. Hlavná výtka voči dopadovej časti štúdie MPSVaR spočíva v tom, že slovenská legislatíva pozná až 6 pásiem minimálnej mzdy, podľa náročnosti pracovného miesta. Pásma s vyšším stupňom náročnosti sú násobkom základného pásma.
Najmä v druhom a treťom pásme sa nachádza ďalších 100 000 zamestnancov, ktorých pracovné miesta budú ohrozené, v prípade, že zamestnávatelia nebudú mať zdroje na navýšenie miezd. Ako kompenzácia za zvýšené mzdové náklady bola zamestnávateľom sľúbená odvodová úľava. Jej výsledná podoba však do dnešného dňa nie je známa a je otázne, či stihne prejsť schvaľovacím procesom do konca roka. Negatívny dopad na pracovný trh by tak na seba nenechal dlho čakať.
Pre príklady negatívneho dopadu MM na pracovné miesta nemusíme chodiť ďaleko ani veľmi do minulosti. Najčerstvejším príkladom je Nemecko, ktoré zaviedlo minimálnu mzdu na 8,50 € na hodinu. Ešte pred začatím platnosti novej minimálnej mzdy ktorá bola stanovená na začiatok roka 2015 začali niektoré taxislužby hromadné prepúšťanie, vzhľadom k tomu, že priemerné mzdy sa v taxi službách v Nemecku pohybujú medzi 5,50-6,50 € na hodinu, čo je výrazný rozdiel oproti novej sadzbe minimálnej mzdy. Iné firmy vyčkávajú, čo prinesú prvé mesiace nasledovného roka a potom sa rozhodnú, či budú v biznise ďalej pokračovať, alebo či podnikanie ukončia.
