Nádej zomiera posledná: daňové licencie skončia na Ústavnom súde

Podnikateľské prostredie sa na Slovensku systematicky zhoršuje. Posledným klincom do rakvy tisícok malých podnikateľov sú daňové licencie, ktoré presadila strana Smer. Daňové licencie sa týkajú už aktuálneho zdaňovacieho obdobia (2014), to znamená, že sa budú musieť po prvý krát zaplatiť už v daňovom priznaní v marci v roku 2015. Jedná sa o minimálnu výšku dane z príjmov právnickej osoby, ktorú budú povinný uhradiť všetci daňovníci, aj keď vykážu daňovú stratu. Práve z tohto dôvodu sa v ekonomickom slovníku udomácnil názov daň zo straty. Ministerstvo financií zaviedlo tri sadzby „dane zo straty“. Najmenej – „iba“ 480 € zaplatia neplatcovia dane z pridanej hodnoty s tržbami do 500 000 tisíc eur. 960 € licencia sa bude týkať platcov DPH s tržbami do pol milióna eur no a najviac 2880 eurovú licenciu budú platiť všetky subjekty s tržbami nad pol milióna eur. Od dane zo straty budú oslobodené novo založené firmy v prvom roku podnikania, zľavu z povinného poplatku budú mať spoločnosti, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých ľudí.

Firmy na hranici prežitia plátajú diery v štátnom rozpočte

Hlavným argumentom na zavedenie licencií zo strany ministerstva financií bola skutočnosť, že na Slovensku podniká množstvo špekulatívnych firiem, ktoré zisky síce tvoria, no účtovne si to zariadia tak, aby dane platiť nemuseli. V skutočnosti týmto špekulatívnym firmám zavedenie daňovej licencie neublíži – tie bez problémov „daň zo straty“ uhradia. Negatívny dopad však budú mať na tých podnikateľov, ktorí si z výnos ledva – ledva pokryjú prevádzkové náklady a ktorá tvoria minimálny zisk. Malí, začínajúci podnikatelia, stovky jednoosobových eseročiek a firmy na hranici prežitia tak majú plátať diery v štátnom rozpočte a doplácať na špekulantov. Niet sa potom čomu čudovať, že sa cítia byť právom ukrivdení. No našťastie, nádej zomiera posledná.

O daňových licenciách bude nakoniec rozhodovať ústavný súd SR

Zavedenie dane zo straty si vyslúžilo obrovskú vlnu kritiky z radov opozičných poslancov ale aj podnikateľov. Napríklad Daniel Lipšic vládu za ich zavedenie označil za hrobára pracovných miest. Objavili sa aj výčitky typu „hádzanie všetkých podnikateľov do jedného vreca“ a podobne. Podobná kritika zaznela aj z úst podpredsedu strany Most-Híd, Ivana Švejna: „Neustále sa menia dane, ich výšky a podmienky. Slovo stabilita je veľmi dôležité, ale tomu slovu je treba dať aj nejaký obsah.„

„Vyvolávanie atmosféry, že sa všetci podnikatelia vyhýbajú plateniu dani, je falošné. Odsudzujem uplatňovanie kolektívnej viny.“

Práve Most-Híd inicoval v tejto veci podanie na Ústavný súd, pod ktoré sa podpísali vyše tri desiatky opozičných poslancov. Švejna si myslí, že daňové licencie sú v rozpore s ústavou SR a to hneď v niekoľkých bodoch:

• Podľa ústavy má „každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“
• „Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž“.

Vo svojom vyjadrení Ivan Švejna uviedol, že daňové licencie sú vlastne poplatkom za ústavné právo každého občana podnikať. Inými slovami – ak chce niekto podnikať, musí si toto svoje právo kúpiť minimálnou daňou. Tiež spochybnil dodržanie princípu proporcionality podľa článku 13 odseku 4 ústavy SR . Podľa vyjadrení podpredsedu strany Most – Híd daňové licencie nespĺňajú kritérium princípu proporcionality, pretože vo svojej podstate neriešia problém vyhýbaniu sa plateniu daní zo strany konkrétnych subjektov a zasahujú plošne všetky právnické osoby, nielen tie, ktoré sa úmyselne vyhýbajú plateniu daní.