Nepracujete každý deň 8 hodín? Na Slovensku ste unikátom

Nepracujete každý deň 8 hodín? Na Slovensku ste unikátom

Zvonenie budíka, ktorý bol už tri krát o 5 minút posunutý, ranná hygiena, rýchle raňajky, presun do práce a odkrútenie si povinných cca 8,5 hodiny, po ceste domov prípadné nákupy nevyhnutných potravín… Takto nejako by sa dal charakterizovať bežný pracovný deň väčšiny z nás. Viac než 95 % Slovákov totižto pracuje na plný úväzok. Zákonník práce pritom umožňuje nielen prácu na plný úväzok, ale napríklad aj na skrátený úväzok či dokonca možnosť pracovať z domu.

Napriek tomu, že 40 hodinový pracovný týždeň „vonia“ málokomu, iné formy zamestnávania sú na Slovensku v plienkach. Využíva ich minimum ľudí.

Práca na skrátený úväzok: nie je u nás v obľube

Kým v krajinách západnej Európy – napríklad v Holandsku, v Nemecku či v susednom Rakúsku je „part time“ mimoriadne obľúbený, u nás je tomu presne naopak. Podľa údajov Eurostatu za rok 2013 ktoré spracovávalo analytické oddelenie Poštovej banky, na Slovensku pracovalo na skrátený úväzok menej ako 4,5 % ľudí vo veku od 15 do 64 rokov. Luxus nedrieť každý deň od svitu do mrku si tak užíva zhruba len 105-tisíc zamestnaných ľudí. Slovensko sa tak ocitlo spolu s Bulharskom (2,5 %) a Českou republikou (5,8 %) na chvoste rebríčka krajín EÚ v zamestnanosti na skrátený úväzok. Za celoeurópskym priemerom (v EÚ-28 na skrátený úväzok pracuje približne pätina obyvateľov) tak výrazne zaostávame. Najviac ľudí zamestnaných na „part time“ je v Holansku (až 50 %), v Nemecku (26,2 %) a v Rakúsku (25,7 %).

Možnosť pracovať menej by uvítali najmä ženy

Podľa Poštovej banky by možnosť pracovať menej využilo až 6,2 % pracujúcich žien a iba 3,3 % mužov.

budickyPracovný čas kratší ako klasických osem a pol hodiny denne by pritom ocenili ženy, ktoré sú na materskej dovolenke s malým dieťaťom. Táto forma zamestnania by im pomohla udržať si pracovné návyky, nestratiť kontakt so svojou profesiou a so svetom v zmysle vzťahov s ostatnými ľuďmi. V neposlednom rade práca na skrátený úväzok pomôže udržať sa v kondícii po stránke nielen odbornej ale aj psychickej. To sa samozrejme netýka len žien na materskej dovolenke, ale aj ľudí v dôchodkovom veku, ktorí sa necítia, že by patrili do starého železa, či zdravotne postihnutých, ktorým zdravotný stav neumožňuje pracovať na plný úväzok. Pocit z dobre vykonanej práce napĺňa totižto človeka spokojnosťou a tak prispieva k dobrej psychickej pohode. Nezáleží pritom, ako dlho človek pracuje.

Žiaľ zamestnávaniu vyššie menovaných znevýhodnených skupín bráni malé množstvo pracovných pozícií na skrátený úväzok. Vytváranie nových pracovných miest so skráteným úväzkom brzdia aj zamestnávatelia, ktorí väčšinou uprednostňujú tradičné formy zamestnávania a organizácie práce – vždy ohodnotia lepšie tých, ktorí si v práci odkrútia obvyklých osem hodín ako tých, ktorí dokážu dosiahnuť porovnateľné (a niekedy aj lepšie) pracovné výsledky za kratší čas.

Na druhej strane množstvo ľudí, ktorí by prijali prácu na polovičný úväzok si luxus pracovať menej ako 40 hodín týždenne nemôžu z finančných dôvodov dovoliť. Realita slovenských rodín nepustí – aby rodina mohla slušne žiť, musia pracovať obaja partneri, na rozdiel od krajín západnej Európy, kde jeden plat často postačuje na slušné živobytie.

Alternatíva? Viac pracovať z domu

Práca a starostlivosť o rodinu sa dá pekne skĺbiť, pokiaľ máte možnosť pracovať z domu. Zamestnanec ušetrí kopu času dochádzaním do zamestnania, je oddýchnutý a často sa môže na výkon zamestnania viac sústrediť, nakoľko doma nemá rušivé vplyvy ktoré sú často súčasťou bežného pracovného prostredia – napr. vyrušujúci kolegovia, večne drnčiace telefóny…

Home office však tiež nie je v našich končinách príliš udomácnený – pravidelne ho vyžíva iba 3,5 % pracujúcich a príležitostne len 5 % zamestnancov, čo zase nie je až tak ďaleko od celoeurópskeho priemeru, ktorý je tiež na úrovni 5 %. Home office je najrozšírenejší v Holandsku (12,6%), ale aj v Rakúsku, Dánsku, Fínsku a Luxembursku, kde si prácu z domu v papučkách užíva viac ako desatina pracujúceho obyvateľstva.

Read more

Tak predsa sme sa dočkali: na Slovensku máme po prvýkrát lacnejšie hypotéky ako priemer v eurozóne

Tak predsa sme sa dočkali: na Slovensku máme po prvýkrát lacnejšie hypotéky ako priemer v eurozóne

V súčasnosti sa Slováci tešia mimoriadne priaznivým podmienkam poskytovania hypoték. Tretí mesiac roka prepísal niekoľko rekordov – priemerná úroková sadzba novo poskytnutých úverov na bývanie klesla na neuveriteľných 1,95 % p.a., pričom po prvý krát v histórii bola pokorená magická, dvojpercentná hranica. Nikdy predtým sa nedal nový úver na bývanie

By Redakcia