Platby kartou pre obchodníkov budú lacnejšie, prerobiť však môžu zákazníci
Poznáte to, platíte kartou v obchode a hovoríte si, že ako dobre, že sú bezhotovostné transakcie u obchodníkov grátis. Nič však nie je tak celkom zadarmo a tak aj v tomto prípade zdanie tak trochu klame. Aj keď Vám možno banka nenaúčtuje žiaden, respektíve veľmi nízky poplatok (pokiaľ platby kartou nemáte zahrnuté v balíku služieb), o to väčšiu sumu zinkasuje od obchodníkov. Tí, pokiaľ chcú vyjsť svojim zákazníkom v ústrety a ponúknu im možnosť bezhotovostnej platby, sa musia zmieriť so stratou časti zisku. Európska únia nadobudla presvedčenie, že tieto medzibankové poplatky sú neúmerne vysoké a že bránia rýchlejšiemu rozširovaniu siete platobných terminálov.
Regulácia poplatkov by mala priniesť viac miest kde sa dá platiť bezhotovostne
Nebola by to EÚ aby nezasiahla: rozhodla sa výšku medzibankových poplatkov, ktoré si účtujú banky medzi sebou pri každom použití karty, regulovať. Plánované stanovenie stropu – pre debetné karty vo výške 0,2 % z objemu transakcie a pre kreditné karty vo výške 0,3 % z transakcie by malo viesť k tomu, že obchodníci budú bankám odvádzať z prijatých platieb nižšie marže.
Euroúradníci si tak od zavedenia poplatkového stropu sľubujú masívne rozšírenie kartových terminálov. Dá sa predpokladať, že postupne budú platby kartami prijímať aj zaťatí obchodníci, ktorí doposiaľ statočne bezhotovostným platbám odolávali, najmä kvôli vysokým poplatkom. Doteraz nebola výška tkz. MIF poplatkov v jednotlivých krajinách EÚ rovnaká. Napríklad Dánsko má jednu z najnižších – 0,75 % z transakcie, veľmi vysokú má náš severný sused – Poľsko vo výške až 1,6 %. Na Slovensku má kartová spoločnosť Visa stanovené tieto poplatky na úrovni 0,6 % z transakcie. Hlavným argumentom pre zavedenie poplatkového stropu je väčší počet miest, kde sa bude dať platiť kartou. Nejedná sa pritom len o hlavný ale asi aj prvý a posledný argument v prospech tejto plánovanej regulácie.
Zníženie cien si nikto vydupkať nemôže, ani euro úradníci
Zníženie spotrebiteľských cien, ktoré si sľubujú viacerí úradníci v Bruseli, sa konať s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Medzi odborníkmi prevláda názor, že nižšie medzibankové poplatky sa na cenách pre spotrebiteľa neodzrkadlia. Doteraz je zaužívaná prax, že obchodníci si spomínané poplatky premietali do kúpnej sumy. Vôbec nie je isté, či by obchodníci skutočne zlacnili svoj tovar o sumu, ktorú by ušetrili na poplatkoch. Je to len a len ich rozhodnutie, a EÚ doposiaľ nepredostrela riešenie, ako by ich k znižovaniu cien chcela motivovať.
Zaplatiť to nakoniec môžu majitelia kariet – na biednejších cashbackoch a vyšších poplatkoch
Otázny efekt na znižovanie spotrebiteľských cien žiaľ nie je jedinou škvrnou plánovaných legislatívnych zmien. Vďaka zavedeniu poplatkového stropu banky prídu o nemalé peniaze. Je len logické, že sa budú hľadať spôsoby, ako si vykompenzovať stratu zisku. Nie je vylúčené, ba dokonca je celkom pravdepodobné, že to budú práve majitelia platobných kariet, ktorí nakoniec budú kompenzovať stratené zisky bankám. Je možné, že sa zavedú, prípadne že sa budú zvyšovať poplatky za vedenie platobných kariet. Kým klienti boli doteraz zvyknutí mať debetnú kartu k účtu celkom bez poplatkov, s odsúhlasením navrhovaných zmien sa možno všetko zmení a my si budeme musieť zvyknúť platiť mesačné či ročné poplatky za platobnú kartu. Tiež pravdepodobne dôjde k okresaniu vernostných programov, predovšetkým kreditných kariet.
Zaťažovanie peňaženiek klientov vyššími mesačnými a ročnými nákladmi na vedenie platobnej karty tak môže mať celkom opačný efekt ako očakávajú euro úradníci: namiesto očakávaného rozmachu bezhotovostných platieb môže dôjsť k znižovaniu ochoty platiť kartou.