Povestná sporovlivosť Slovákov pomaly opúšťa
Vo všeobecnosti sú Slováci vnímaní ako šporovlivý národ, aj keď z tejto našej pozitívnej charakteristiky pomaly ale iste upúšťame. Môže za to úverový boom, ktorého sme svedkami niekoľko posledných rokov. A tak sa čoraz častejšie siahame po pôžičkách, miesto toho, aby sme niekoľko mesiacov šetrili.
Aj napriek tomuto trendu úspory Slovákov v bankách stále prevyšujú úroveň ich úverov. Priemerný Slovák má v banke uložené úspory vo výške 5064 €, čo je o tretinu viac ako hodnota úveru pripadajúca na hlavu. Koncom roka 2013 mal Slovák z banky v priemere požičaných 3807 €. Vyplýva to z najnovšej analýzy Poštovej banky a z údajov ECB.
Ak by sme sa na štatistiky zadĺženosti porovnali aj z inými krajinami Európskej únie, Slováci by sa veru nemuseli hanbiť. Menej ako my bankám v prepočte na hlavu dĺžili už len obyvatelia šiestich ekonomík EÚ. Sekeru menej niečo nad 1000 € majú v tamojších bankách Rumuni a Bulhari. Obyvatelia Maďarska a Litvy sa tiež dosť neradi požičiavajú – bankám musia vrátiť v priemere menej ako 2500 €. Menej ako my dĺžia peňažným ústavom aj Poliaci a Lotyši.
Luxemburčan dĺži 18 krát viac ako Slovák
Naopak, Luxemburčania si berú peniaze z tamojších bánk plnými priehršťami – v priemere dĺžia až 68 338 €, dva krát toľko ako druhí najväčší dlžníci v EÚ – Švédi. K pomerne zadĺženým národom, ktorých dlh na hlavu presahuje 20 000 EUR patria aj Cyperčania, Holanďania, Íri, obyvatelia Veľkej Británie a Fínska.
Samozrejme, úroveň zadĺženia závisí od životnej úrovne danej ekonomiky. Tam, kde sú priemerné platy niekoľko násobne vyššie ako na Slovensku, si môžu ľudia dovoliť aj viac požičať bez toho, aby sa „nezdravo zadĺžili“.
zdroj: prepočet Poštovej banky na základe údajov z ECB
Opatrnosť Slovákov má svoje historické a ekonomické dôvody
Nižšie úverové zaťaženie Slovákov je pozitívny jav. Zodpovedný prístup k zadlžovaniu prispieva k stabilnému bankovému sektoru, ktorý nie je zaťažený vysokým podielom nesplácaných úverov.
Za nízkym zadĺžením Slovákov treba vidieť niekoľko dôvodov – predovšetkým historické a ekonomické. Od nepamäti sa museli naši predkovia uskromňovať – pokiaľ chceli prežiť a zaopatriť rodinu, museli si vystačiť aj s nízkym príjmom. A tak sa vyvinuli mentálne zábrany, ktoré nám akosi prirodzene našepkávajú, že neúmerné zadlžovanie nie je správne. Svoje spravil aj ignorantský prístup štátnych sporiteľní k úverovým potrebám obyvateľstva počas socializmu a neskôr aj 90-te roky, kedy boli tie najväčšie bankové domy v rukách štátu ktorý ich používal ako dojnú kravu pre vybraných podnikateľov.
Rozvoj normálneho úverového prostredia tak bol možný až po privatizácii bankového sektora v rokoch 2001 a 2002. Potom, čo došlo k stabilizácii makroekonomiky a k poklesu úrokov, mohli sa začať rozvíjať aj hypotéky a spotrebné úvery. Slováci tak na rozdiel od obyvateľov západných krajín majú oveľa kratší čas prístup k pôžičkám, aj to je jeden z dôvodov, prečo na hlavu dĺžime menej ako je priemer v EÚ.
Podiel úverov na vkladoch sa bude zvyšovať
Čo sa týka našich priemerných úspor v bankách, Slovensko sa nachádza na siedmom mieste od konca (s priemernou nasporenou sumou 5064 €). Ako už bolo v článku vyššie spomenuté, je to o tretinu viac ako hodnota priemerného úverového zaťaženia na hlavu (3807 €). Experti sa zhodujú, že pomer pôžičiek na vkladoch sa bude postupne zvyšovať. Prispieť má k tomu viac hypoték, spotrebných úverov, ale aj stále častejšie používanie kreditných kariet.
Najnižšie úspory majú na bankových účtoch Rumuni, s priemernou nasporenou sumou vo výške 1361 € na obyvateľa. Menej ako tri tisícky majú na vkladoch majú obyvatelia Bulharska, Maďarska, Litvy a Lotyšska. Naopak najväčšími úsporami sa môžu pochváliť Luxemburčania – koncom roka 2013 mali na účtoch v priemere až 85 655 €, teda 17 krát viac ako Slovák.
