Skrachovaní podnikatelia to majú s hľadaním práce ťažké

Vysoké pracovné nasadenie, energia, ktorá sa dá „krájať“ a nadšenie – to sú vlastnosti, ktoré charakterizujú začínajúcich podnikateľov odhodlaných uspieť za každú cenu. Väčšina z nich má za sebou skúsenosti bežného zamestnanca, ktorého život od 9:00-18:00 v práci príliš nenapĺňa a ktorého nebaví vytváranie hodnôt pre niekoho iného. A tak si skúšajú niečo nové – uživiť sa vlastnými silami.

Biznis málokedy ide podľa plánov…

Aj tomu najodhodlanejšiemu podnikateľovi, ktorý je ochotný pre svoju firmu spraviť maximum, občas snaha nevyjde. V hre sú totižto tisícky faktorov, ktoré samotný podnikateľ neovplyvní. Štatistiky skrachovaných firiem hovoria za seba – podľa nich až 80 % spoločností ukončí svoju činnosť do piatich rokov od založenia, nehovoriac o ďalších tisíckach firiem ktoré síce toto obdobie prežijú na „papieri“, no netvoria žiaden zaujímavý zisk, ktorý by im predpovedal slušnú budúcnosť. Väčšina novo založených firiem tak po rokoch snahy tvrdo narazí.

Neúspech sa netoleruje

Úspech vyvoláva závisť a neúspech sa netoleruje – tak by sa dalo charakterizovať zmýšľanie prevažnej časti nepodnikateľskej populácie na Slovensku. Pokiaľ sa niekomu v biznise darí, tak okolie nedokáže pripustiť, že je to predovšetkým snahou a šikovnosťou podnikateľa a hľadajú sa skôr dôvody, akými podvodmi sa ten a ten dostal k peniazom.

Na druhej strane, naoko neúspešný podnikateľ musí zniesť až posmešné pohľady okolia. Spoločenská klíma u nás skrátka nie je podnikateľom naklonená a predstavuje skôr prekážku ako podporu biznis aktivít. Podľa globálneho monitoru podnikania (Global Entrepreneurship Monitor — GEM), ktorý realizuje FMUK, podpora úspechu, autonómnosti, preberanie rizika, iniciatívy a kreativity dosahuje na Slovensku negatívne hodnotenie, čím sme sa ako krajina dostali na nelichotivú pozíciu kdesi na chvoste krajín Európy.

Úplne opačné je vnímanie neúspechu v USA či v Kanade, kde sa naň nepozerajú takými čiernymi okuliarmi ako v našich končinách, ale berú ho ako bežnú súčasť vývoja kariéry. Dáva to zmysel, veď koľkým sa podarilo rozbehnúť úspešný biznis na prvý krát? Mizivému percentu ľudí… Oveľa pravdepodobnejším scenárom je preskákanie si cez niekoľko neúspešných pokusov, až nakoniec niečo vyjde.

Pokiaľ Vám biznis nevypálil podľa Vašich predstáv, nevešajte hlavu, ešte nič nie je stratené. Hlavne sa nevzdávajte svojich plánov a určite neopúšťajte myšlienku to opäť o pár mesiacov alebo rokov skúsiť s niečím iným.

Väčšina podnikateľov „prechodné obdobie“ – teda obdobie dokým načerpajú sily na realizáciu nového biznis plánu, plánuje prečkať v zamestnaní. Dnes si predsa nikto nemôže dovoliť zostať dlhodobo bez príjmu, najmä nie človek s rodinou. „Pracovná pauza“ už vôbec neprichádza do úvahy pre podnikateľov, ktorí všetky svoje úspory naliali do neúspešného biznisu alebo sa v horšom prípade zadĺžili a teraz musia svoj dlh splácať.

Proces hľadania práce nebude prechádzka ružovou záhradou…

Okrem vlastného vyrovnania sa s neúspechom v biznise sa musia bývalí podnikatelia zmieriť s tým, že hľadanie práce vôbec nebude jednoduché a môže trvať aj niekoľko mesiacov. Skupina „skrachovaných podnikateľov“ je v očiach personalistov najhoršia. Životopisy ľudí, ktorí majú ako poslednú pracovnú skúsenosť uvedené SZČO automaticky hádžu do koša – nemilosrdne a to aj v prípade, pokiaľ spĺňajú všetky požiadavky na obsadzovanú pozíciu.

Za mnohých hovorí Martina, ktorá brigáduje na personálnom oddelení jednej nadnárodnej spoločnosti v Bratislave. „Ako študentka psychológie som dostala prácu na polovičný úväzok na HR oddelení. Denne mi chodia stovky emailov so žiadosťami o zamestnanie a s priloženými životopismi. Mojou úlohou je triediť životopisy na tri kôpky – pozvať na pohovor, nepozvať a možno. Kandidátov, ktorých som zaradila do skupiny pozvať a možno potom prejdem so svojou šéfkou zodpovednou za výbery a tá zoznam kandidátov, ktorých plánujeme pozvať na pohovor ešte poriadne zoseká. Vraj aby sme neplytvali ani náš ani ich čas. Vždy, keď jej ukážem životopis človeka, ktorý podnikal a aktuálne si hľadá zamestnanie, iba zlostne odpovie – tak toto URČITE NIE.

Keď si dovolím nesúhlasiť a vyjadriť presvedčenie, že záujemca spĺňa požiadavky aj čo sa týka vzdelania aj skúseností, tak moja šéfka nasrdene frfle niečo v zmysle – myslel si, že zbohatne a že sa bude dariť a keď mu to nevyšlo zrazu mu je aj zamestnanie dobré. Nech teraz pyká za svoje chyby!“

Podobne ako Martinina šéfka rozmýšľa väčšina personalistov, zamestnávateľov a ľudí zodpovedných za výbery. Bývalí podnikatelia tak majú vyhliadky zamestnať sa asi také ako absolventi škôl alebo ľudia okolo šesťdesiatky. Musia sa preto snažiť oveľa viac ako bežní uchádzači.

Ako na to?

Prvá prekážka ktorú musíte prekonať, je dostať Vaše meno na kopu životopisov s označením „pozvať na pohovor“. Ostatné – ako presvedčíte, ako vyniknete nad iných záujemcami o pracovné miesto, ako obhájite svoje skúsenosti a čo potenciálnemu zamestnávateľovi ponúknete, bude len a len na Vás.

Aj keď dostať sa na pohovor s nálepkou bývalý podnikateľ je pomerne ťažké, nie je to nemožné. Chce to zostaviť profesionálny životopis, kde vyzdvihnete svoje úspechy. Čo ste v konkrétnom zamestnaní dosiahli, aký bol prínos pre zamestnávateľa? Nezabudnite na profesionálnu fotku. Obdobie, kedy ste začali podnikať nevynechávajte, popíšte náplň práce no nemusíte zrovna v CV uvádzať, že sa jednalo o Vašu firmu. To by takmer stopercentne viedlo k tomu, že Váš životopis by skončil v koši. Samozrejme, názov firmy neutajíte, no treba počítať s tým, že personalisti si neoverujú majetkové štruktúry vo firmách. Cieľom tejto mini „kamufláže“ nie je maskovanie a zavádzanie, ale iba snaha dostať sa na osobný pohovor, kde sa oveľa lepšie vysvetľujú patálie podnikateľského života…