Spotrebné úvery sú na Slovensku oproti priemeru v eurozóne podstatne drahšie
Ak si chce priemerný Slovák požičať, musí počítať s ďaleko vyšším úrokom ako je priemer v eurozóne. Rozdiel je takmer 6 percentuálnych bodov. Kým začiatkom tohto roka sa priemerný úrok na spotrebných a iných úveroch blížil k 12 %, priemer v krajinách eurozóny bol len niečo vyše šesť percent. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska a Eurostatu. Samozrejme, výrazné rozdiely existujú na tuzemskom trhu, nielen medzi jednotlivými finančnými inštitúciami ale aj medzi klientmi samotnými.
Nepochybne lepší úrok dostane bonitný klient so stabilným zamestnaním, s vysokoškolským vzdelaním, ktorý potrebuje požičať väčší objem finančných prostriedkov na dlhšie obdobie. Nižší úrok a dlhšie splácanie však neznamená, že sa Vám podarilo lacno požičať – čím dlhšie budete pôžičku splácať, tým viac ju preplatíte hoc aj s lacnými úrokmi. Dlžník tak najlepšie spraví, ak si výšku splátok nastaví rozumne, tak, aby vedel riadne splácať a aby rozpočet nebol po zaplatení mesačnej splátky príliš napätý, no na druhej strane zbytočne splatnosť nenaťahovať, nakoľko sa tým cena požičaných peňazí zbytočne navýši.
Prečo si požičiavame podstatne drahšie ako priemerný Európania?
Za podstatne vyššími ako priemernými úrokmi v eurozóne netreba výlučne vidieť chamtivosť tuzemských bánk. Dôvodov je viacero – jedným z nich je aj vyššie úročenie slovenských dlhopisov, ktoré je dané tým, že Slovensko nie je pre investorov až tak atraktívne ako vyspelé krajiny západnej Európy.
Ďalším aspektom vplývajúcim na cenu úverov je miera nezamestnanosti, ktorá je jedna z najvyšších v eurozóne. V niektorých okresoch patriacich do prešovského, banskobystrického a košického kraja dokonca nezamestnanosť pokorila 20 percentnú hranicu. Bankám tak hrozí, že pokiaľ klient stratí prácu a nebude mať z čoho splácať, prídu o svoje peniaze. Stále vysoký podiel nesplácaných úverov spôsobuje, že finančné domy nie sú ochotné výraznejšie znížiť úroky pre ľudí. Rizikovosť slovenských dlžníkov nie je až taká ružová ako sa často prezentuje, podiel zlyhaných spotrebákov u nás predstavuje až 7,4 %. Na nesplácanie jedných teda doplácajú druhí, vyššími úrokmi. Na druhej strane banky ochotne znižujú úroky v prípade, že sa klient poistí proti neschopnosti splácať. Ak by došlo k najhoršiemu, teda k strate zamestnania, splácanie prevezme za klienta poisťovňa, vďaka čomu môže banka lacnejšie požičať (nakoľko sa jej výrazne zníži riziko nesplácania).
Pod výšku úrokov sa podpisuje okrem podielu nesplácaných úverov aj vymožiteľnosť práva či rýchlosť súdnych konaní, vďaka ktorým by sa mohli veritelia dostať k svojim peniazom v prípade nesplácania.
No a v neposlednom rade cena požičaných peňazí odráža dopyt po úveroch na trhu. Tam, kde je vysoký dopyt a chuť ľudí nakupovať spotrebný tovar na úver, tam si môžu banky dovoliť aj vyššie úroky. Prečo by požičiavali za menej, keď ľudia ich berú aj za aktuálne ceny??? Okrem niekoľkých menších bánk, ktoré si chcú uchmatnúť časť trhového podielu tým, že ponúknu lepšie podmienky, nie je žiaden dôvod na hromadné znižovanie úrokových sadzieb.
