Záložné právo ako zábezpeka pre veriteľa
Pravdepodobne každý človek sa skôr či neskôr stretne s pojmom záložné právo, a to najčastejšie vtedy, ak si berie hypotéku alebo úver pri ktorom je potrebné ručiť hnuteľnou či nehnuteľnou vecou. Ako by sa dal tento pojem charakterizovať? Jednoduchá definícia znie: Záložné právo predstavuje vecné právo k cudzej veci, zabezpečujúce pohľadávku, ktoré podľa slovenskej legislatívy oprávňuje veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, v prípade že záväzok nebol riadne a včas splatený.
Množstvo ľudí sa mylne domnieva, že záložným právom je možné zabezpečiť jedine finančnú pohľadávku. Nie je tomu tak. Týmto spôsobom je možné aj zabezpečenie nepeňažnej pohľadávky pod jednou podmienkou – ak sa dá jej hodnota presne určiť. Aby boli veci „čierne na bielom“, je vhodné záložné právo (ZP) zriadiť písomnou formou – záložnou zmluvou (najčastejšie medzi veriteľom a dlžníkom). Z tohto vyplýva, že do „hry“ vstupujú minimálne dva subjekty – záložný veriteľ a záložca (dlžník). Veriteľ si týmto poisťuje, že dlžník bude svoj dlh splácať riadne a včas, v opačnom prípade by mohol o založenú vec veľmi ľahko prísť a to nie je cieľom žiadneho dlžníka.
Čo všetko môže byť predmetom záložného práva?
-
vec (hnuteľné veci)
-
právo
-
iná majetková hodnota
-
súbor práv, vecí alebo iných majetkových hodnôt
-
nehnuteľnosť (môže byť byt ale aj nebytový priestor)
-
obchodný podiel alebo jeho časť
Na jeho vznik sa vo všeobecnosti vyžaduje registrácia ZP v Notárskom centrálnom registri záložných práv v Bratislave, ktorý spadá pod správu a vedenie Notárskej komory. K tomuto registru má prístup každý notár.
Záložné právo na nehnuteľnosť
Zriadenie ZP na nehnuteľnosť je jedným z najčastejšie využívaných spôsobov zabezpečenia úveru. Najmä pri hypotékach sa nezaobídete bez toho, aby ste založili nehnuteľnosť v prospech banky. Veritelia si pri poskytovaní úverov kladú podmienky – aký typ nehnuteľnosti budú akceptovať ako zábezpeku – napríklad nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na Slovensku, taktiež musí mať daná nehnuteľnosť dostatočnú hodnotu na to, aby pokryla zabezpečenie úveru. Založiť môžete jednak vlastnú ale aj cudziu nehnuteľnosť – v majetku inej osoby (ktorá s tým musí samozrejme súhlasiť). Ak daná nehnuteľnosť spĺňa bankou požadované kritériá, môže sa spísať záložná zmluva, na základe ktorej sa môže podať návrh na vklad ZP do katastra nehnuteľností. V čase, keď na nehnuteľnosť viazne ťarcha (ZP banky) ju môže jej majiteľ naďalej využívať, no nesmie ju predať alebo darovať bez súhlasu záložného veriteľa (banky). Akonáhle je dlh vrátane úrokov a istiny splatený, banka je povinná vystaviť kvintáciu, na základe ktorej kataster nehnuteľností vykoná výmaz ZP.
Hnuteľné veci
Záložným právom na hnuteľnú vec sa obmedzuje alebo zaniká Vaše neobmedzené právo na užívanie založenej hnuteľnej veci (napríklad auta). Toto právo vzniká zápisom do Centrálneho registra záložných práv v Bratislave, pričom rozhodujúci je deň tohto zápisu na základe písomnej zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, alebo rozhodnutím súdu či iným zákonným dokumentom, prípadne dohodou o vysporiadaní dedičstva. Na jednu hnuteľnú vec môže byť uzatvorených viac ZP od viacerých veriteľov. Finančné inštitúcie ako banky alebo subjekty z mimobankového prostredia nie sú ochotné akceptovať iné ako prvé miesto v poradí, lebo v opačnom prípade by nemuseli z predaja hnuteľnej veci nemuseli nič získať.
Obchodný podiel
Toto je možné zriadiť len v takom prípade, ak spoločenská zmluva umožňuje prevod obchodného podielu. V prípade, že spoločenská zmluva prevod obchodného podielu neumožňuje, ani nemá význam uvažovať o jeho zriadení. Niekedy býva prevod obchodného podielu podmienený súhlasom valného zhromaždenia. Podpis záložcu a veriteľa na záložnej zmluve musí byť overený notárom a až následne je možné podať ZP na zápis do obchodného registra. Zriadením ZP by nemali byť obmedzené práva spoločníka na výkon jeho funkcie. Záložné právo na obchodný podiel je definované v § 117a Obchodného zákonníka a §151a a nasl. Občianskeho zákonníka.
