Ženy stále zarábajú menej ako muži
Je to vrcholne nespravodlivé, ale je to tak: ženy zarábajú menej ako muži. V priemere musí žena pracovať až o tri mesiace dlhšie, aby zarobila toľko čo muž za jeden rok. Podľa nedávno zverejnených štatistík, rozdiel v priemernej hodinovej mzde medzi mužom a ženou dosiahol v roku 2011 až 20,5 %, to znamená, že nežnejšie pohlavie zarába o celú pätinu menej. A to aj napriek tomu, že Zákonník práce zakazuje diskriminácia na základe pohlavia. Rovnaké zaobchádzanie s podporuje aj európska legislatíva vo viacerých ustanoveniach – napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, podľa ktorej je táto rovnosť základnou zásadou práva Spoločenstva.
Bez ohľadu na to, v koľkých paragrafoch by sme našli zmienku o rovnosti medzi oboma pohlaviami, skutočnosť sa má tak, že ženy zarábajú aj na rovnakých pozíciách o 7 % menej.
Nerovnosti sa stierajú síce pomaly, ale isto
Ktovie možno o 50 rokov sa budú môcť dámy „pýšiť“ rovnakým platom ako ich mužskí kolegovia. Rozdiel v mzdách mal počas predchádzajúcich desiatich rokoch klesajúcu tendenciu. Pred desiatimi rokmi to bolo na Slovensku na úrovni 27,7 %, vďaka čomu sme obsadzovali posledné priečky spomedzi krajín Európskej únie. Momentálne sme na tom z pohľadu priemeru v európskej dvadsaťsedmičke o niečo lepšie, stále sa však umiestňujeme medzi krajinami, kde sú rozdiely v platoch najvýraznejšie – viď infografiku nižšie:
A ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ?
Nižšie uvedený obrázok zobrazuje rozdiely v platoch v rámci ostatných krajín Európy. Tmavo červenou sú znázornené štáty, v ktorých je percentuálny rozdiel medzi odmeňovaním mužov a žien najvyšší. Žiaľ, do tejto skupiny sa zaraďuje aj Slovensko.
Veľmi pozitívne zo štatistík Eurostatu vychádza Slovinsko, kde ženy strácali oproti mužským kolegom iba 2,3 %. Slovinku sa dokonca podarilo dosiahnuť aj celkom opačný trend v roku 2009, kedy v priemere ženy zarábali o 0,9 % viac ako muži. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Estónsko, kde muži v priemere zarábajú až o 27,3 % viac ako ženy.
Možné príčiny…
Podľa odborných analýz, približne 30 % rodového rozdielu sa dá pripísať historicko spoločenským faktorom. Koľko poznáte učiteľov v materskej škôlke? Pravdepodobne ani jedného, jedná sa o takmer čisto ženskú (a málo platenú) profesiu. To isté sa dá povedať aj o zdravotných sestrách. Prieskumy ukazujú, že nerovnosť v platoch sa týka ako robotníckych pozícii (operátor strojov, pomocný pracovník…) tak aj vysoko špecializovaných pozícií – právnik, finančný analytik či manažér kvality. Čo je však zarážajúce, najväčšie nezrovnalosti sú tam, kde by ste ich najmenej predpokladali – na pozíciách, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie.
Za každým platovým rozdielom však netreba hľadať diskrimináciu. Okrem pracovnej pozície je potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory: dosiahnuté vzdelanie, prax (tú majú ženy často menšiu z dôvodu, že pár rokov musia zostať doma s deťmi), ďalej región, zodpovednosť zamestnanca a samozrejme aj pracovné výkony. Existuje však malé percento prípadov (5-8 %) ktoré sa zvyšuje pri starších ženách (12 %), kedy sa platové rozdiely nedajú vysvetliť charakterom práce a ani výkonnosťou. Jedným z možných vysvetlení sú predsudky zo strany zamestnávateľov.
